Kredity

Chystáte sa chytať kredity ako Pokémonov?

Viem, že mnohí mladí práve prechádzajú vnútornou mizériou pri rozhodovaní, na ktorú vysokú školu sa zapísať. Mnohí mladí si totiž naposledy položili otázku „čím chcem byť?“ ešte vo veku, kedy chceli byť smetiarom. Odvtedy už nie. Doba sa zmenila a zmenila sa aj motivácia. Vysokých škôl je veľa, študentov čoraz menej a aj to málo má otvorené hranice a bezhraničné možnosti. Na rozdiel od minulosti dnes mnohí tí, ktorí by o tom kedysi mohli iba snívať, dnes držia v rukách rozhodnutia o prijatí hneď z niekoľkých vysokých škôl. Ako teda postupovať, aby vysoká škola nebola premárnenými rokmi a štúdium malo význam? Je dôležitejšia otázka „Kde študovať?“ alebo „Čo študovať?“

Musím žiaľ konštatovať, že ani prvá ani druhá otázka z môjho pohľadu nie je dôležitá. Omnoho dôležitejšia je odpoveď na otázku, PREČO chcem vlastne študovať? Volá sa to motivácia. Knihy o obchodných technikách sú jej plné. Dokonca aj motivácia sa v odbornej literatúre delí a spája buď s bolesťou – nevyhnutnosťou alebo s pôžitkom. Z vlastnej dlhoročnej skúsenosti vysokoškolského pedagóga si dovolím tvrdiť, že existujú najmenej dve skupiny študentov. Tí „osvietení“ a tí ostatní.

Osvietený študent už od mala vie, že chce byť astronautom a urobí pre to aj nemožné a naozaj sa ním napokon stane. Alebo poznám dieťa, ktoré chodilo peši 3 km do stajne čistiť a česať cudzie kone, dúfajúc, že sa raz na nich bude môcť povoziť. Celú strednú školu si oddrelo s jednotkami aj na úkor voľného času, len aby sa dostalo na vysnívanú veterinu. Tí ostatní chcú byť astronautmi, alebo lekármi, ale napokon sa uspokoja aj s hotelovou akadémiou, alebo strojárinou. Ostatní možno aj vyštudujú vysokú školu, avšak preto, lebo rodičia povedali, že s vysokou školou sa budú mať lepšie. Tá druhá skupina študentov vysokých škôl je z roka na rok väčšia. Školy robia v tomto prípade maximum, aby aj z tejto skupiny dokázali aspoň sčasti vychovať budúcu elitu národa.

Aj tá elita ale musí chcieť. Najzákladnejšiu motiváciu a odpoveď na otázky kvality našich škôl teda nie je potrebné hľadať v medzinárodných rebríčkoch, ale v sebe. Je potrebné chcieť byť pýchou, nie hanbou svojho diplomu, nech už pochádza odkiaľkoľvek. Je potrebné uvedomiť si, že všetci tí milí spolužiaci a spolužiačky z krúžkovice sú Vašimi budúcimi konkurentmi a čo najskôr získať konkurenčnú výhodu pre trh práce.

Takže skôr, než začnete uvažovať nad vysokoškolským štúdiom si zodpovedajte otázku: Hodíte alibisticky svoje vzdelanie a schopnosti na školský systém a učebné osnovy, ktoré tvoria politici a úradníci a už roky sa nevedia zhodnúť na tom, čo by sa decká vlastne mali učiť? Alebo sa budete naozaj zaujímať o problematiku, ktorú študujete a hľadať si k nej aj iné zdroje, napríklad v zahraničí? Máte odvahu predbehnúť svojho učiteľa, alebo je pre Vás len ďalšou nutnou nepríjemnou úrovňou, ktorú je potrebné zdolať na ceste za titulom? Máte odvahu nájsť otázku, na ktorú Váš učiteľ nepozná odpoveď? Alebo chcete iba jednotlivé kredity chytať ako Pokémonov?

Moral toho celého je v tom, že je príliš veľa magistrov, upratujúcich hotely v zahraničí. Možno tiež chceli byť kedysi astronautmi, ale „chápete….na slovenských školách? Kde každý dostane titul skoro zadara?“ Moral spočíva v tom, že sťažovať sa na kvalitu škôl a degradáciu titulov, znamená neuvedomiť si, že ich hodnota nikdy nespočívala v školách, ale vo Vás.

0 Príspevky

Zapojte sa do diskusie!

Váš názor ma zaujíma!
Tak neváhajte a napíšte mi ho do komentára!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *