Mám 45 rokov a za sebou 25 rokov skúseností v podnikateľskej sfére a 12 rokov pôsobenia vo vysokoškolskom prostredí. Na akademickej pôde som mal ako docent možnosť nielen vyučovať na súkromných aj verejných vysokých školách, na Slovensku aj v zahraničí, viesť dizertačné práce doktorandov z rôznych univerzít, ale aj pôsobiť ako kvestor VSEMvs, vedúci dvoch katedier VSEMvs, prorektor pre kvalitu a podnikateľské aktivity VSEMvs, či prorektor pre regióny VSEMvs. Okrem toho mám skúsenosti aj ako riešiteľ projektov, likvidátor štátnych podnikov pre Ministerstvo hospodárstva, predseda Inštitútu aplikovaného manažmentu, či Centra pre rozvoj regiónov a aplikovaného výskumu a z mnohých ďalších vedúcich funkcií. Narodil som sa a dodnes žijem v Trenčíne.

Mnohokrát som už dostal otázku, prečo sa venujem vysokým školám, prečo učím – publikujem, keď mám svoj vlastný biznis. No práve preto. Lebo môžem. Bez toho, aby som musel riešiť, či je učiteľský plat dostatočne motivujúci. Môžem sa venovať tomu, čo ma baví. Navyše, keď máte ešte aj precestovaný kus sveta a viete ako to funguje v iných krajinách, tak je to vlastne povinnosťou. Neviem, či by to bez toho šlo. Či by to bolo uveriteľné, hovoriť iba o teórii z kníh a netušiť, ako to chodí v praxi. Tak preto. Lebo chcem, viem a najmä môžem.

To, čo o mne málokto vie je, že sa venujem fotografovaniu. Prvú fotografiu som urobil v mojich 11-tich rokoch a odvtedy sa k tejto vášni neustále vraciam. Priznám sa, najväčšou motiváciou mi boli moje zahraničné cesty, pretože najviac ma láka fotiť to, čo bežne doma nevidím. To je aj jeden z dôvodov, prečo rád cestujem. Navštívil som napríklad už aj najnižšie položené miesto Severnej Ameriky v Nevade, ale aj najvyššie položené lyžiarske stredisko Chacaltaya v Bolívii (5400 metrov nad morom) a mnoho rôznorodých krajín. Druhý dôvod, ktorý ma k cestovaniu priviedol bol aj off road. Som členom Jeep Wrangler Club v Česku aj Jeep Clubu na Slovensku. Je to šport o slobode, prekonávaní prekážok, na pohľad nezvládnuteľných. A občas aj o prežití. A mnohokrát o prekrásnych dokumentárnych záberoch. Čo mi to prinieslo? Fascináciu, že ľudia sú rovnakí na celom svete. Bez rozdielu náboženstva, farby pleti, riešia podobné problémy, robia podobné veci ráno, na obed, aj večer. A tiež veľký pocit pokory, keď si idem do nejakej krajiny pripomenúť, ako sa my na Slovensku máme napriek všetkému vlastne dobre.

Poznám sa s mnohými ľuďmi, ktorí úspešne podnikajú, popri tom spoznávajú svet, plnia si sny a dostávajú sa do štádia, kedy nie sú spokojní s tým, akým smerom sa vyvíja ich krajina. Jedného dňa sa proste aj napriek úspešnému životu dostali do štádia, kedy chcú dať viac spoločnosti, alebo dostať mandát zmeniť niečo, čo si predstavujú, že by malo fungovať inak. Jednoducho skôr či neskôr títo ľudia zakotvia v politike, pretože si nedokážu predstaviť, že by niečo zmenili nadávaním v kaviarňach, či ťukaním statusov na počítači. Či už sa začnete venovať mládeži, športu, podpore kultúry, stanete sa filantropom, alebo Vás len začne štvať, čo vyrastie z budúcej generácie, jednoducho začnete byť presvedčený, že každý môže byť šťastnejší a spokojnejší, schopnejší a úspešnejší, ak bude mať nastavené tie správne podmienky. A preto za mojim rozhodnutím angažovať sa občas vo verejnom dianí hľadajte tú istú odpoveď, ako na otázku prečo učím keď nemusím. No jednoducho preto, lebo môžem. A teším sa, že nie som s podobným videním sveta jediný. Nechcem platiť úradníkov, ktorí mi dokážu x spôsobmi vysvetliť, prečo sa niečo nedá. Nechcem platiť politikov, ktorí nevidia ďalej ako za 4 roky svojho funkčného obdobia a niektorí ani na koniec vlastného nosa. Chcem prispieť k rozumným zmenám v krajine v ktorej žijem, podnikám a učím mnoho mladých ľudí, ktorí to tu raz budú spravovať, keď my už na nich budeme plne odkázaní. (Životopis)