nezamestnaný

Ako vyrobiť nezamestnaného lacnejšie a drahšie – manuál pre politikov, ktorí radi šetria na nesprávnych miestach.

V posledných dňoch som si prečítal v spravodajstve opäť jednu z málo potešujúcich správ. Niektorí učitelia pokračujú v štrajku, tentokrát tí vysokoškolskí. Odmietajú učiť a preberajú štafetu po základných a stredných školách. Reakcia kompetentných je: „na kieho Boha teraz štrajkujú“ a učitelia to presne tak ani za toho Boha nevzdali, čím vyvolali ešte väčší záujem verejnosti o školstvo. Štrajk sa mnohí pedagógovia rozhodli riešiť po svojom – neučiť. Keď sa neučili základoškoláci, rodičia boli v strese a jediní, ktorí mal z toho radosť boli práve žiaci. Samotný fakt, že vôbec nejaké školy sú zatvorené, že deti sedia doma a neučia sa, je alarmujúci. Hoci, viete čo je alarmujúce viac? Že mnohé deti sa neučia, ani keď sú všetky školy otvorené. Že nedostatočne pripravené prídu na stredné školy a potom chcú ísť na vysoké. Niečo sa nabrífujú, urobia skúšky, dostanú sa a začne kolotoč prednášok, haldy kníh a nutnosť individuálneho memorovania potrebnej teórie, lebo bez nej sotva naviažete na nejakú prax. A tam sa medzery zo stredných, prípadne božechráň základných škôl vždy ukážu. Aj vysoké školy sú len nadstavbou. Najvyššou možnou odbornou, ale predsa len nadstavbou na niečo už naučené. Ak to aj „zanedbaný“ študent dokáže zamaskovať, či už dávkou šťastia alebo jednorázovým nabrífovaním sa na skúšku, aj tak to napokon vybuchne v praxi. A bude z neho buď neúspešný zamestnanec, fluktuant, alebo úspešný nezamestnaný, nadávajúci na systém a nedostatok príležitostí. V takomto prípade by som pokojne išiel štrajkovať proti učiteľom, alebo aj proti rodičom. (žartujem a možno ani nie)

To je ten lepší prípad, kedy sa neúspech u človeka dostaví ako dôsledok vlastnej lenivosti a nedostatku disciplíny. Ten horší prípad je, keď nezamestnaných celkom cielene a dlhodobo vytvára štát. A v tomto majú učitelia pravdu. Áno, náš školský systém, najmä systém vysokého školstva je nastavený na produkciu veľkého množstva nezamestnaných. Nie je však nezamestnaný ako nezamestnaný. S troškou expresívnosti môžem štátu poradiť, ako vyrobiť ešte aj tých nezamestnaných lacnejšie. Jedným z mojich obľúbených mýtov, ktorý často opakujú aj samotní politici neznalí problematiky je, že súkromné vysoké školy sú nekvalitné, že je to zlý biznis, ktorý sa rozrástol ako huby po daždi a môžu za nepoužiteľných vysokoškolákov. Je pravda, že Slovensko má 35 vysokých škôl, z toho 20 verejných, 3 štátne a 12 súkromných.

Tie súkromné však vznikli na úplne prirodzenej báze vytvorenia ponuky tam, kde vycítili dieru na trhu. Keďže splnili podmienky akreditácie, dnes fungujú a vzdelávajú vysokoškolákov. Rozdiel medzi nimi a verejnými vysokými školami je ten, že  tie súkromné sú normálne podnikateľské subjekty, odkázané len na kvalitu svojej ponuky a dostatočný dopyt zo strany platiacich študentov.  Viacerí politici, keď sa rozhodnú riešiť problematiku vysokého školstva, začnú ako prvé dehonestovať práve súkromné vysoké školy a žiadajú kompetentných, aby začali ich rušením. Ak sa má teda niečo vo vysokom školstve radikálnejšie obmedzovať, či rušiť, vždy sú na odstrel ako prvé súkromné vysoké školy. Bodka. Mám skúsenosti z oboch sfér – súkromnej aj verejnej a nedovolil by som si niečo také navrhnúť. Prečo?

Povedzme, že ideme vytvoriť dvoch nezamestnaných. Máme študenta A, ktorý ide študovať neperspektívny odbor na verejnej vysokej škole, plne dotovanej štátom. Štát financuje verejné vysoké školy z peňazí daňových poplatníkov, čiže Vašich. Vy platíte štúdium študentom verejných vysokých škôl. Vy platíte všetkých tých vyprodukovaných absolventov filozofie, umenia, práva, sociálnej práce….Takže zaplatíte jeho štúdium a keďže po ukončení nenájde uplatnenie, štát ho ďalej živí formou sociálnych dávok. Nenašiel uplatnenie a je nepoužiteľný pre zamestnávateľov? Nevadí. Štát má preňho programy na rekvalifikovanie, ktoré opäť uhradí z Vašich daní.

A máme aj študenta B, ktorý ide študovať rovnako neperspektívny odbor, avšak na súkromnej vysokej škole, kde si štúdium plne hradí zo svojho vrecka. Takže zaplatí si štúdium a po ukončení nenájde uplatnenie – máme teda druhého nezamestnaného, avšak Vaše náklady naňho boli až doposiaľ 0€. V tom je ten diametrálny rozdiel. Je to len a len jeho vec, že si vybral školu, resp. odbor, ktorý si vybral a či bola jeho investícia dobrá, alebo nie. Zaplatil si to z vlastného vrecka.

Štát a aj politikov, ktorí sa cítia byť kompetentní v téme školstvo by malo teda predovšetkým zaujímať verejné vysoké školstvo a zamerať sa na zmeny v ňom. Pretože učitelia verejných škôl vystupujú pred verejnosťou ako chudáci, totálne demotivovaní 400-500 eurovým platom. Žiaľ, presne tak sa k nim začína stavať aj verejnosť. Politikov by malo zaujímať, ako verejné školstvo upraviť, zredukovať, povedať aj to negatívne, napríklad, či a nakoľko je potrebné zredukovať školy, študijné odbory, možno počty učiteľov. Podľa toho, aká je potreba trhu a zamestnávateľov a akú prognózu má hospodárstvo krajiny na najbližšie desiatky rokov. Politici by nemali nadávať na biznis súkromných škôl, ktoré sú vlastnou dobrovoľnou voľbou pre rodičov, či študentov. Mali by sa postarať o to, aby kvalita verejných škôl, tak základných, stredných, ako aj vysokých bola bezkonkurenčná.

PS: Videli ste už niekedy štrajkovať učiteľov súkromných škôl?

0 Príspevky

Zapojte sa do diskusie!

Váš názor ma zaujíma!
Tak neváhajte a napíšte mi ho do komentára!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *