Politický social

(Čítaj politický soušl). Byť social je dnes nielen v politike „in“. Alebo „cool“. Byť online už nestačí! Preto social sú dnes všetci. Žartujem, nie sú. Výrobca čokoládových tyčiniek, lokálne kaderníctvo, Coca-Cola i šéf Facebooku, tí sú. Rovnako tak poslanec NRSR v prvej lavici, v piatej, v siedmej, na pravej i na ľavej strane pléna. A zrejme aj teta upratovačka na balkóne. Tí, ktorí sa chcú dozvedieť všetko a hneď, sú na sociálnych sieťach. Tí, ktorí chcú, aby sa ostatní o nich dozvedeli všetko a hneď, tí sú tiež.

V čom je však politický social iný? Túto otázku som si položil už dávnejšie, najmä po odvysielaní niekoľkých zaujímavých momentov z rokovania NRSR, kde odznievali vo víre vášne výrazy ako: „Tupá a primitívna provokácia! Pôjdeš do basy ty hajzel! Mumák, trtko, zlodej….ale aj stovky breptov. Politici si totiž nezostávajú nič dlžní. Pri emotívnych prejavoch.  V čase poslaneckých poznámok. Keď im zapnú mikrofón. A najmä keď zapnú kamery. Tak som sa analyticky pozrel  aj na facebookové stránky predsedov jednotlivých politických strán. A aj keď som zo svojej analýzy vynechal profily Radoslava Procházku (svoj posledný príspevok publikoval 5.4.2016) a Igora Matoviča (používa súkromný profil), moje závery sú určite zaujímavé.

Počet fanúšikov

Najobľúbenejšími predsedami politických strán na Facebooku boli v auguste 2016 Boris Kollár (82 588), Richard Sulík (80 549) a Marián Kotleba (72 729). Róbert Fico pôsobí v tejto zostave ako štatistická chyba, upratoval si však zrejme v osobných stránkach a zhodol sa na jednej, ktorú začal používať. Je však nová a vznikla v mesiaci august, merať ju však je možné až od počtu 100 fanúšikov, teda v niektorých metrikách sa nenachádza.

Boris Kollár dosiahol zároveň prvenstvo aj v absolutnom náraste fanúšikov.  Ostatní politici stagnovali…..

Absolútna zmena v počte fanúšikov politikov

Aká je komunikácia politikov na sociálnych sieťach?

Najvyšší počet publikovaných príspevkov boli práve linky na rôzne články v médiách, mediálne weby, príp. iný externý obsah (157). Rekordérom v rozmanitosti je opäť Boris Kollár, ktorý v auguste 2016 zdieľal obsah až zo 48 zdrojov. Nevynechal ani Fun rádio a blog poslankyne konkurenčnej strany Lucie Ďuriš Nicholsonovej 🙂 Najmenej obľúbenou formou sú obyčajné textové statusy a to u všetkých.

Typy politikmi zverejnených príspevkov na Facebooku, august 2016

Zdieľať nielen svoj, ale aj cudzí obsah s patričným komentárom, je tak v prípade politikov celkom úspešnou stratégiou. Ako je vidieť na predchádzajúcom grafe, tak angažovanosť cieľového publika dosiahla v prípade linkov až 38%.

A keď sa pozrieme na obsah komunikácie? Politici sa zdajú byť na sociálnych sieťach slušnejší a kultivovanejší… Schválne. V galérii nájdete vygenerované najčastejšie používané slová sledovaných politikov. Skúste sami pre seba priradiť použité slová k sledovaným politikom. Odpovede si môžete skontrolovať v závere článku.

Nutné vysvetlivky: Veľkosť písma vyjadruje frekvenciu daného slova, zelené odtiene nárast dosahu, červené odtiene pokles dosahu. Ako vidíte, ak si odmyslíme zámená, príslovky, predložky, dostaneme v skratke obraz toho, čo sa dialo za posledný mesiac a bolo aj hojne medializované.

 

Záverečné vyhodnotenie

Kým komerčné subjekty chcú hovoriť so svojimi potenciálnymi zákazníkmi o sebe, motivovať ich ku kúpe alebo sympatiám voči vlastnej značke, politickí  lídri využívajú sociálne siete často k šíreniu nenávisti voči konkurenčným značkám (politikom, politickým stranám, ich myšlienkam alebo názorom). A aj keď je politický social  menej impulzívny, často je rovnako hejterský ako parlamentná realita.

A zjavne to funguje. Kto má najakčnejších “zákazníkov”? Teda v tomto prípade sympatizantov a potenciálnych voličov? A kto najviac publikuje? Myslím, že titul Pacha slovenského Facebooku v kategórii líder politickej strany máme za mesiac august udelený. Jednoznačným víťazom je Boris Kollár.

Najúspešnejší príspevok v prepočte na počet fanúšikov

 Absolútne najúspešnejší príspevok podľa počtu reakcií

 

PS1: Alojz Hlina (07), Andrej Danko (06), Boris Kollár (03), Bugár Béla (08), Marian Kotleba (01), Menyhárt József (02), Richard Sulík (05), Róbert Fico (04)

PS2: Použité výskumné metódy

Boh do krivdy hromom a junák Facebookom… august 2016

Problematika politického marketingu začala byť na Slovensku oficiálnou problematikou až po roku 1989. Prvé nesmelé pokusy politikov uchopiť marketing za účelom komunikácie svojich posolstiev pripomínali skôr bývalý režim, neskôr klasický produktový marketing. Začalo sa takpovediac od nuly. Nebolo potrebné hejtovať protivníka tak ako dnes, aby politické strany zaujali. Nebolo ešte koho, teda okrem bývalého režimu. Stačilo ho odsúdiť a vzbudiť dojem, že všetko bude inak. Subjekt nahliadol za hranice, videl tam svetlejšie zajtrajšky a začal ich sľubovať aj na Slovensku. Ľudia uverili, že to najhoršie je už za nami a už bude len a len dobre, najmä ak už teda budeme mať tú demokraciu a rifle. Rovnako tak politické strany v začiatkoch politického marketingu na Slovensku ťažili zo zvyku a pocitu povinnosti ľudí zúčastňovať sa volieb.

Odvtedy uplynulo už 26 rokov, čo je v marketingu, vzhľadom na rýchlosť jeho vývoja nie že celá večnosť, ale hneď niekoľko večností. Keby ste vtedajším politikom (z ktorých sú mnohí aj súčasní) povedali, že raz budú musieť ľudí motivovať k účasti vo voľbách, komunikovať s nimi cez sociálne siete a používať hashtagy, že sa z námestí presťahujú do laptopov a budú sa trápiť contentom, API, KPI, SEO, PPC, ATS, CTR, blogmi, vlogmi, flogmi, alebo že im bude môcť hocikto napísať na ich „wall“ čo si o nich myslí… alebo dokonca, že budú chodiť po (youtubových) kanáloch, asi by sa zľakli a nikto by do politiky nechceli ísť.

Televízia a tlač boli alfou a omegou politického marketingu, alebo ak chcete – politickej komunikácie, len do doby, kým neprišiel internet a neobjavili sa sociálne siete. Podľa prieskumu agentúry Focus používa internet v súčasnosti 3,7 mil. obyvateľov. Z celkového počtu 5,4 mil. obyvateľov je to slušné číslo. Dalo by sa povedať, že drvivá väčšina ľudí s volebným právom má prístup na internet. Nehovoriac o tom, koľko ekonomicky aktívnych ľudí je na sociálnych sieťach.

Preto je Facebook povinnou výbavou v politickej komunikácii každého politika. Aspoň toho, ktorý chce, aby sa o ňom vedelo, počulo a aby si ho všimli aj médiá. Facebook je totiž samostatný, svojský svet s obrovskou mienkotvornou silou.  Kým niektorých politikov by ste na ňom hľadali ako vodu na Marse, iní sú doslova jeho kráľmi a to má vzápätí vplyv aj na ich popularitu. Ak sa už zunujú médiám, cez Facebook môžu odkomunikovať všetko a pôsobiť na svojich voličov aj nevoličov, kričať, odsudzovať, hejtovať, presviedčať, bojovať za niečo alebo proti niečomu, odkazovať si čokoľvek cez blogy, videá, skrátka viesť online vojny sami, s armádami fanúšikov, či dokonca trollov…

A inak tomu nebolo ani v lete. Kým vy ste si užívali dovolenky a prázdniny, politici cez leto neúnavne partizánčili. Ako presvedčili slovenský Facebook? Poďme sa pozrieť na metriky z augusta a nájsť “Pacha slovenského Facebooku”. Lebo ktorí poznáte túto slovenskú klasiku, určite poznáte aj hlášku “Boh do krivdy hromom a junák guľami”. Tak to teraz v tomto novom marketingovom seriáli premenujeme na “Boh do krivdy hromom a junák Facebookom”…

Počet fanúšikov

Najväčšiu fanúšikovskú základňu na Facebooku má už tradične strana SaS (121 219 fanúšikov) a Kotleba- Ľudová strana Slovensko (77 809 fanúšikov). Zrejme najrýchlejší nárast z nuly na 55 551 zaznamenalo tento rok hnutie Boris Kollár – Sme Rodina, ktoré sa v našom rebríčku obľúbenosti politických strán na Facebooku nachádza na 3. mieste. (Nože, nájdite tých štyroch čo mu tam ešte chýbajú, nech to má pekne zaokrúhlené na same päťky 🙂 )

 

Počet fanúšikov politických strán, Facebook, august 2016

 

Za mesiac sa toho na Facebooku udeje… Taká politická strana si napríklad stihne prečítať tisíce statusov, vyprodukovať desiatky, zareagovať na stovky správ, stratiť, či naopak získať fanúšikov. V auguste pribudlo najviac lajkov strane Oľano, slušných 2184. Najhoršiu Facebookovú bilanciu mala strana #SIEŤ, ktorej sa naopak porúčali 128.

 

Absolútna zmena v počte počet fanúšikov politických strán, Facebook, august 2016

 

Najdôležitejšia otázka politickej komunikácie – obsah

Politické strany na svojich Facebookových stránkach komunikujú najmenej formou textových statusov (7). Zrejme počúvli agentúry, ktoré už majú odsledované, že ľudí textové statusy zaujmú najmenej. Čo v podstate neprekvapí je fakt, že politické subjekty používajú svoje Facebookové stránky naozaj ako jeden z komunikačných kanálov. Svedčí o tom najvyšší pomer linkov oproti iným formám statusov. Linkujú články v médiách, blogy, články na vlastných weboch (198). Obrázkové statusy nasledujú až za tým (122) a po nich ešte videá (69). Tento formát je síce u politikov čoraz obľúbenejší, najmä u tých, ktorí na Facebooku objavili možnosť “vysielania naživo”. A tak ste dnes prostredníctvom sociálnej siete častokrát priamo v pléne národnej rady cez niečí mobil.

 

Typy zverejnených príspevkov politických strán, Facebook, august 2016

 

A ako na jednotlivé príspevky zareagovali fanúšikovia? Takto! Na prvom mieste videá (32%), na druhom linky (30%) na treťom obrázky (23%) a na štvrtom mieste statusy (15%). Percentuálne rozdelenie úspešnosti jednotlivých typov postov je aj v nasledujúcom grafe.

 

 

Ukazuje sa, že hoci pomer videí oproti iným statusom je nižší, vedia zaujať najefektívnejšie. Rovnako tak, že napísať niečo a nechať to len tak ležať skladom na svojom webe nezaručí čítanosť. Zato prelinkovať to na Facebookovú stránku znamená výborný štart organického šírenia takéhoto obsahu.

Záverečné vyhodnotenie

Celkový výsledok? Mať najviac fanúšikov znamená len to, že máte najviac fanúšikov. Iba číslo. Ktoré Vám však nezaručuje aj najaktívnejšiu komunikáciu, ich reaktivitu, záujem. Ak si prenesiete len výsledky počtu fanúšikov do reálnych preferencií jednotlivých strán zistíte, že korešpondujú len málo. Alebo uvidíte medzi riadkami dôvody, prečo niektorým politickým subjektom preferencie klesajú.

A kto má najakčnejších “zákazníkov”? Teda v tomto prípade sympatizantov a potenciálnych voličov? A kto najviac publikuje? Myslím, že titul Pacha slovenského Facebooku za mesiac august máme udelený. V kontexte udalostí, ktoré pomohli medializácii opozičných strán si najlepšie počínalo hnutie Oľano. S obrovským predstihom voči ostatným stranám.

 

KPI matica, politické strany, Facebook, august 2016

 

Tak teda na kone! Vlastne kone nemáme. Tak postujme! 🙂 A môžete začať tým, že mi napíšete čo si o politických stranách na Facebooku myslíte práve vy!

 

PS1: Najúspešnejším príspevkom bol v auguste 2016 príspevok strany Oľano  (podľa celkového počtu reakcií a zároveň aj podľa počtu reakcií na počet fanúšikov).

 

PS2: Použité výskumné metódy