V škole

Milí stredoškolskí študenti…

Čítal som minule ako by dopadli voľby, keby volili stredoškolskí študenti. Hoci mám na prieskumy svoj názor a vysvetlím Vám ho inokedy, v nadväznosti na to mám pre Vás dve správy. Jednu zlú a druhú ešte horšiu. A nie som si istý, či počas písania tejto úvahy nedospejem ešte k ďalšej. Ktorú by ste chceli počuť skôr?

Začnime poporiadku. Ste mladí, plní života a otázok. Tie majú na Vás aj Vaši rodičia. Nie len také, že „Kde sa flákaš??? S kým sa flákaš??? Si fajčil???Kto je Kikushiq???“ Vaši rodičia majú aj otázky, ktoré sa priamo týkajú ich sebahodnotenia ako rodičov: „Čo len z toho Bonifáca bude? Nezlyhali sme? Dali sme mu naozaj všetko? Nemal ísť predsa len na hotelovku? Spraví tie matury? Dostane sa na vysokú? Nájde si robotu? Postará sa o nás na starobu?“… Pre Vašich blízkych ste okrem iného aj ekonomickou nádejou. Kedysi, za čias našich prarodičov to mali rodičovské výčitky jednoduchšie. Takmer každá rodina mala 4-7 detí, na tie menejdetné sa totiž pozeralo pomedzi prsty. Vyučili sa iba tie, na ktorých štúdium rodina mala prostriedky. Ak sa nejaké dostalo na vysokú, bol to kolosálny úspech a úcta celej dediny, ktorá zároveň prispievala na internátny život a úspešné skúšky domácimi vajíčkami a slaninou.

Rodičia si diverzifikovali riziko, že by sa o nich nemal na starobu kto postarať a tak boli najsilnejším sociálnym pilierom deti. Minimálne jedno z tých všetkých sa našlo, ktoré rodičov zaopatrilo, prípadne sa poskladali všetky a tak to išlo o generáciu ďalej… Dnešní rodičia vedia, že doba sa zmenila. Nielen počtom detí ale aj náročnosťou pracovného uplatnenia. Boja sa jej a o to viac sa boja o Vás. Presvedčenie, že študované dieťa je úspešné dieťa zostalo. A tak na získanie priemerného zamestnania musíte študovať ďalej. Rodičia Vám to raz dva vysvetlia. Dnes už takmer nik nerieši „Kde si budeš hľadať uplatnenie po skončení strednej?“ ale akosi automaticky „Na ktorú vysokú ideš?“

Maturitami život nekončí, ale žiaľ, ani nezačína. Sladká dospelosť, o ktorej sa Vám už aj sníva, vodičák a vietor vo vlasoch v otcovom aute, beztrestné vstupné do akéhokoľvek podniku, ranné príchody, žiadne povinnosti a divoký slobodný dospelácky život, to všetko budete musieť vtesnať iba do víkendov, pretože na to, aby ste podľa presvedčenia rodičov mali akú-takú šancu na trhu práce, musíte hneď po prebudení sa z pomaturitných osláv plánovať vysokoškolský rozvrh. Ďalších 5 rokov v laviciach, zasypaní skriptami a knihami, každá skúška rovná sa rozsahom ústnej maturite. Rodičia Vám poradili najlepšie ako vedeli – aby ste si spravili titul, ktorý nebude mať polovica dediny. „Náš Bonifác bude právnik/architekt/doktor/kvantový fyzik“

Keď po namáhavých piatich rokoch konečne držíte v ruke vstupenku do sveta úspešných, prichádza na rad vytriezvenie za 3€ na hodinu. Aj keď si nájdete dobre platenú prácu so sociálnymi benefitmi a vyplazíte jazyk úradu práce, prípadne aj Slovensku, ani teraz nie je učeniu koniec. Teraz je čas povedať Vám tú horšiu správu. Popravde učeniu nebude koniec nikdy. Vzdelávanie je celoživotný proces. Čo ste sa nenaučili v škole, počas jediných chvíľ skutočnej bezstarostnosti, to si od Vás vyžiada prax. Ak chcete byť najlepší, musíte sa vzdelávať počas celého svojho života. Kradnúť si čas na čítanie kníh, prípadne na ich písanie. Počúvať starších, ale aj mladších, lebo jedného dňa aj Vás doba predbehne. Ani jeden doktor či právnik neskončil štúdium zároveň so školou. To je niečo, čo Vám rodičia zatajili. Fakt, že ani ten najlukratívnejší titul Vám nezaručí úspešnú budúcnosť.

Je tu ešte jedna zlá správa. Ja som vedel, že mi napadne…. Nič také, ako slobodný dospelácky život neexistuje. Akonáhle opustíte brány školy, naplno pocítite, nazvime to – legislatívne mantinely štátu. Odrazu pochopíte, že peniaze nemajú schopnosť zjavovať sa podľa potreby v bankomate a že detstvo ste nemali zadarmo. Nič. Ani jeden deň v škole, ani jeden krúžok, ani zážitkovú cestu sanitkou z lyžiarskeho zájazdu, ani tú frajerskú sadru na zlomenej nohe, na ktorú sa vlastnoručne podpísala Kikushiq, za čo máte u spolužiakov doživotné uznanie. Nič z toho nebolo zadarmo a všetko raz budete musieť aj s úrokmi vrátiť do bezodnej studne zvanej sociálny systém štátu. A žiaľ, vzhľadom na demografický vývoj živiť nielen svojich rodičov, ale zrejme aj nervných susedov. Až vtedy Vás začne naplno trápiť, kto a ako hospodári s Vašimi peniazmi. Dobre ešte Vám pridám 🙂 Jedného dňa budete živiť aj súčasných politikov na dôchodku.

Všetci politici sú pre Bonifáca v súčasnosti trápni, „Fico je ….., pravica sú šašovia,  Kollár je celebrita čo nosí šál namiesto kravaty a Kotleba, titulovaný ako Vodca, ten tu narobí porádky so všetkými!“ Takže Bonifáca už k tomu cirkusu nepotrebujú. Aj tak jeho hlas nezaváži, v sobotu bude môcť dospať náročný piatkový večer a v nedeľu zo seba na chvíľu spraví Facebookového politológa a napíše nenávistný status o tom, ako on presne vedel, že to celé takto dopadne, za čo mu Kikushiq pošle veľký lajk a „cmuq“.

 

PS: Ak budete ako Bonifác, potom Vás čaká v živote ešte veľa zlých správ. A bojím sa, že nás ešte viac.

PS 2: Poviem Vám tajomstvo. Mnohí rodičia sa na Váš check out z hotela Mama tešia, len to oficiálne neprezradia. Prajem Vám čo najmäkšie pristátie v živote, či už s titulom alebo bez neho, najmä však s veľkou dávkou zvedavosti, pretože tá je matkou múdrosti. Opakovanie je jej otcom 🙂

0 Príspevky

Zapojte sa do diskusie!

Váš názor ma zaujíma!
Tak neváhajte a napíšte mi ho do komentára!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *