To najlepšie, čo môžeme deťom v rámci vzdelania ponúknuť, je dať im prísnych a náročných učiteľov.

Mladým dáme najviac, keď im opäť dáme prísnych učiteľov

Moji študenti sa teraz doširoka usmievajú. Rózsa napísal niečo také? Ten Rózsa, ktorý príde vysmiaty na každú hodinu so svojimi prezentáciami a svojim, pomerne jemným hlasom so stálym úsmevom v pozadí bude riešiť Kotlera či Smitha? Moji študenti ma poznajú. Smejem sa stále. Takmer ako na tej bilbordovej fotke. Je to príjemnejšie a aj zábavnejšie, keď vám niečo vysvetľuje človek, ktorý o veciach nehovorí ako mŕtva ryba a poznámky vám nediktuje. Už ako žiak som zaspával pri diktátoch, dodnes mám traumu z diktovania čohokoľvek. Ale! Väčšina mojich študentov našťastie nevie, aký zlý viem byť, keď za mnou príde mláďa, ktoré nechodilo na prednášky a skúsi na mňa pred uzavretím známky „psí pohľad“ s prosbou, či by sa s tým nedalo niečo urobiť. Isteže dalo! FX a zopakovať semester.

Milí študenti, Vy netušíte, čo všetko sa skrýva za vážnym, až zamračeným výrazom prísneho učiteľa, ktorý Vás má rád. Ktorý Vás pozná po mene. Ako sa potí aj za Vás, keď sa Vás na štátniciach  šéf komisie niečo pýta a on ho opravuje, že sa určite na tú a tú danú vec chcel opýtať možno inak, lebo študent nemusel celkom presne pochopiť znenie otázky a navyše je vystresovaný… Ale aj toho, ktorý Vás na základnej učí matematiku a snaží sa do Vašej trinásťročnej hlavy, plnej iných záujmov, dostať podobrotky, či nasilu zlomky a percentá.

Mnohí z mojich priateľov a známych sa venujú športu. Proste jedného dňa pribrali a rozhodli sa začať chudnúť. Rozhodli sa naozaj aktívne niečo urobiť pre seba, konkrétne vykresať si lepšie telo. Navštívili fitness centrum a najali si osobného trénera. Nenajali si chlapíka, ktorý pri nich sedí a pije kávu, ani takého, ktorý povie „v pohode“, keď zavolajú, že nemôžu prísť na tréning, lebo im do toho niečo prišlo, tak nabudúce. Ani takého, ktorý sa len pousmeje a povie nech to skúsia dokončiť doma,  keď nevládzu urobiť viac ako tri drepy.  Nie. Všetci do jedného si najali trénerov s povahou dobermana. Ľudí, ktorí nad nimi stoja a prísnym okom sledujú každý pohyb zapojených svalov. Jeden má takého, čo mu priloží závažie, keď sa málo potí a nahlas nad ním počíta do 15, kým tých pätnásť drepov nezopakuje. Až potom mu dovolí s vyplazeným jazykom sadnúť si. Najali si trénerov, ktorí sú prísni ako bič a motivujú ich k prekonaniu samých seba, no vedia aj pomôcť, podoprieť, usmerniť, zachytiť závažie, keby hrozilo zranenie. Ten pocit hrdosti, keď prekonáte takéhoto motivátora, ktorý nechce nič iné, iba aby ste objavili svoje skryté možnosti, je úžasný. A rovná sa pocitu, keď aj v tridsiatke vysypete značky chemických prvkov, lebo chemikárka bola prísna, alebo Pytagorovu vetu, či goniometrické funkcie, lebo matematikárka začala svoju púť vo Vašom živote vetou, že sú veci, ktoré musíte vedieť aj o polnoci. Toho trénera v duchu preklínate, no len do dňa, kým sa nepostavíte pred zrkadlo a neuvidíte svoje vysekané svaly. Prísni učitelia sú to najlepšie, čo sa Vám v živote mohlo a môže stať. Ak niečo naozaj dobre ovládate, zvyčajne za tým bude prísny učiteľ.

Milí žiaci a študenti. Tí, ktorí hovoria, že slovenské školstvo je nekvalitné sa trochu mýlia. Tá kvalita je vo Vás. Dokážete ju vydolovať a ukázať svetu tak, že Vaše školy aj okolie budú na Vás pyšné. Naše slovenské decká už neraz dokázali, aký potenciál v sebe majú. Pokiaľ niekto naozaj chce a chce byť dobrý v problematike, ktorú študuje, nájde si dobrého – prísneho „trénera“ a oblúkom sa bude vyhýbať takým, ktorí mu umiernene povedia „naštudujte si to doma“. A okrem toho si to samozrejme následne naštuduje aj doma. Poslaním prísnych učiteľov je stať sa horšími, pomalšími a menej vzdelanými, než sú ich študenti. Stať sa vykopávkami oproti vedomostiam a zisteniam ich študentov. Dokážu to tak, že im odovzdajú maximum a tí študenti na tom budú stavať ďalej. Toto považujem za kvalitné vzdelanie. Kedysi naši rodičia verili a hustili do nás, že titul nám zabezpečí lepšiu budúcnosť. My sme sa toho držali a dnes o tom presviedčame naše deti.  Dnešné generácie mladých to berú automaticky, že musia mať titul, akýkoľvek, len nech je to titul. Bez neho totiž nemajú šancu na trhu práce. Povedali to predsa rodičia a tvrdí to aj štát. Ktorási generácia múdrych politikov totiž pochopila potrebu posunúť sa od objemu zmontovaných výrobkov v krajine, k výnimočnosti objemu vyprodukovaných nápadov, tvorbou čo najväčšieho počtu akýchkoľvek vysokoškolských absolventov. Napokon sa to stalo dominantným protikrízovým riešením. Kde bol dopyt, vznikala ďalšia a ďalšia ponuka a tituly sa stali výhodným biznisom. Prísni učitelia sa už veľmi nenosia, lebo je nežiadúce, aby niekto štúdium nezvládol. Okrem toho populačná krivka klesá, vysoké školy sa musia „biť“ o zmenšujúci sa počet študentov, takže prichádzajú na rad rôzne konkurenčné stratégie. Jednou z nich je, že sa prijíma všetko, čo má hlavu, dve ruky a dve nohy a zaplatilo to poplatok za podanie prihlášky. Mladí to vedia a vidia, že diplomy začali na trhu práce devalvovať. A tak začnú málo prísne slovenské školstvo brať iba ako zadné dvierka a zháňať prísnych „trénerov“ v zahraničí. Prípadne sa na Slovensku obzerať po školách s najprísnejšou povesťou, kde sa nedostane každý. Vidíte to už aj vy?

Verte tomu, že aj v dnešnej dobe, najlepšia vec, ktorú môžeme deťom dať a ktorou im môžeme zaistiť budúcnosť nie je titul za každú cenu. Titul už dávno neznamená automaticky lepšiu budúcnosť. Iba horší pocit, keď musíte ako Mgr. dávať pozor na to, aby ste nezabudli dať do hamburgera uhorku. To najlepšie, čo môžeme deťom v rámci vzdelania ponúknuť, je dať im prísnych a náročných učiteľov. Skutočne dobre vzdelaný a kvalitný študent, z ktorého niekto vydoluje maximum vždy nájde svoje uplatnenie. A to nie vďaka politikom, ale aj napriek nim!

0 Príspevky

Zapojte sa do diskusie!

Váš názor ma zaujíma!
Tak neváhajte a napíšte mi ho do komentára!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *