Sú produkty, cieľové skupiny a tým pádom aj kampane zamerané na emócie.

Psychológia v službách volebnej demobilizácie

Významnou súčasťou marketingu je psychológia. Dobrý psychológ dokáže byť aj dobrým marketérom a môže to platiť aj naopak. Sú produkty, cieľové skupiny a tým pádom aj kampane zamerané na emócie. Najmä kampane na posilnenie vnímania značky, na upevnenie citovej väzby voči značke, na definovanie značky, na posilnenie zákazníckej lojality. Psychológia má svoje nezastupiteľné miesto najmä tam, kde je produktom človek. Človek je totiž dynamický „produkt“ priamo viazaný na sympatie či antipatie a pokiaľ nevyvolá určitý typ emócií, nebude korunovaný úspechom. Mnohé „produkty“ zo súčasného politického spektra, tak ako ich stretávate v priebehu rokov na bilbordoch to majú o niečo jednoduchšie. Sú už na prvý pohľad sympatickejší ako iní. Je to podvedomé – politik môže mať výrazné komunikačné „antény“ (oči, nos uši, brada) alebo sťaženú situáciu napríklad tým, že jednoducho kvôli svojmu vzhľadu – napr. prepadnutým očiam, hrubému obočiu či výrazným nazolabiálnym vráskam nebudú nikdy odfotiteľní ako „otcovia národa“. Vedia to aj politickí marketéri a vedia aj kopec iných múdrostí, ktoré využívajú na Vašu manipuláciu. Dobre, tu končím s výkladom, dnes chcem iba kĺzať po povrchu a polopatisticky Vám vysvetliť jednu zásadnú vec:

Opakovanie je matkou múdrosti tvorcom všeobecne prijatej pravdy.

Je pravdou, že keby voľby mohli niečo zmeniť, už dávno by boli zrušené, alebo legislatívne obmedzené. Politici však rátajú s tým, že k voľbám príde zhruba 50-55% oprávnených voličov, teda zhruba polovica. Polovica zostane doma nadávať. Hoci aj tí sú svojim spôsobom voliči. Nevoliaci voliči. Keďže aj politický marketing je tak, ako marketing všeobecne, najmä o exaktných číslach, jednotlivé strany majú vypočítané, koľko voličov z celkového elektorátu musia dostať, alebo aj nedostať k urnám, aby mali vysnívaný percentuálny podiel. Niektorým stranám vyhovuje, že sa volebná účasť každým rokom znižuje, iným to nevyhovuje, lebo dúfajú, že práve medzi nevoličmi sú tí ich voliči. A tam vznikajú rôzne komunikačné taktiky. Na jednej strane znížiť volebnú účasť podporovaním apatie, na druhej strane ju zvýšiť.

Prepadnutý a ešte prepadnutejší hlas

Jednou z mojich obľúbených rozšírených povier, ktoré sú súčasťou predvolebného arzenálu väčšiny politických dinosaurov je presvedčenie, že ak dáte hlas strane s nižšími preferenciami/novej strane/malej strane, Váš hlas prepadne v prospech veľkých strán. Od toho je už len krôčik k tvrdeniu, že všetky malé strany sú bielymi koňmi týchto strán. Malé strany je potrebné zdémonizovať, zneistiť voličov, pretože „trieštia hlasy“. Takto to s radosťou prezentujú nielen konšpirátori, ale najmä seriózni marketéri a stratégovia veľkých strán, ktoré sa cítia ohrozené novou politickou generáciou/kultúrou.

Nielen ako marketér, ale aj ako vysokoškolský učiteľ som sa naučil, že nie je dôležité, čo Vám kto tvrdí. Omnoho dôležitejšie je, kto, ako, kedy a prečo Vám to tvrdí. Skúste sa opýtať svojich potomkov, akú dostali známku v škole, alebo kde boli včera večer. Tiež budete rozmýšľať ako sa pri tom tvária. Alebo si skúste spomenúť na chvíľu, keď Vám šéf tvrdil, ako sa Vašej firme nedarí. Koľko týždňov/mesiacov mu od tej chvíle trvalo znížiť Vám plat alebo obmedziť iné benefity? To, čo však funguje v bežnom živote, v prípade politikov žiaľ z jednoduchého dôvodu nefunguje. Tým dôvodom, prečo to u politikov nefunguje je, že ak nám niekto dostatočne veľakrát opakuje jedno a to isté tvrdenie, tak strácame opatrnosť, veríme mu a dokonca sa tvrdenie občas stáva aj našim neochvejným presvedčením.

Ako sa z posolstva stane všeobecne akceptovaná pravda, alebo „Spomeňte si na Pavlovho psa“

Aby sa totiž takéto tvrdenie stalo „verejným tajomstvom“ o ktorom „vieme všetci, síce netušíme odkiaľ ale veríme mu“, je potrebné vyvolať efekt „Keď zvoní, slintám“. Iste si všetci pamätáte na Pavlovho psa a jeho podmienený reflex. Už Pavlov prišiel na to, že keď budete svojmu psíkovi dostatočne dlho súčasne zvoniť a podávať žrádlo, tak po určitej chvíli stačí, aby ste zazvonili a psík, aj bez žrádla začne slintať, ako keby to žrádlo naozaj mal. Rovnakým spôsobom vznikajú aj neochvejné verejné presvedčenia. Napríklad, že „Fico chráni zlodejov, alebo že SaS povalila vládu, alebo že TIP sú Paškovi chlapci, alebo že Penta financuje SIEŤ a mnoho iných….“

Najviac hlasov získavajú víťazné strany od nevoličov

A teraz konečne poviem, kam mierim. V posledných mesiacoch je takýmto častým obľúbeným evergreenom, že prepadnuté hlasy sú hlasy odovzdané stranám, ktoré sa celkom určite nedostanú do parlamentu, lebo v prieskumoch vykazujú menej ako 3% a ľudia, ktorí ich volia tým prispievajú k víťazstvu SMERU vo voľbách. Verte či nie, počet odkazov v Google na „prepadnuté hlasy“ činí pekné číslo 3960!

Odpoveď na otázku, prečo si niekto dá až takú námahu a zvlášť pred voľbami nechám na Vás. Hlasy, ktoré odovzdáte komukoľvek nie sú prepadnuté hlasy. Sú to Vaše demokratické rozhodnutia, ktoré ste pred 26-timi rokmi nemohli urobiť. Iste, v nemilosrdnej matematike môžu „prepadnúť“ v prospech strán, ktoré sa dostali do parlamentu, teda aj tej, ktorú v ňom možno nechcete. Jedno Vám však zabudli povedať. Osud týchto „prepadnutých“ hlasov je rovnaký, ako osud hlasov, ktoré neboli odovzdané. Ak ste niekde čítali a osvojili si tvrdenie, že Vy sa volieb nezúčastňujete z princípu, lebo voľby legitimizujú partokraciu, vedzte, že jazykom nemilosrdne strohej matematiky nerobíte nič iné, iba odovzdávate hlas stranám, ktoré zvíťazia vo voľbách. 

Nikto Vás nenúti. A vedia prečo…

Existuje taký obľúbený predvolebný populistický evergreen, že zavedieme elektronické voľby/voľby z pohodlia domova. Áno, pri týchto plánoch sa vždy trochu pousmejem, pretože my voľby z domu máme už dnes, len si to málokto uvedomuje. Aj voľby z Facebooku aj voľby z krčmy. Kdekoľvek v sobotu zostanete s rozhodnutím nezúčastniť sa toho cirkusu, odtiaľ vhodíte ten „pomyselný nevoličov hlas“, ktorý sa tiež zarátava do celkovej štatistiky a prispieva napríklad k víťazstvu SMER-u vo voľbách. Prípadne iných strán. Ak chcete, aby to bolo inak, ak sa neviete v duchu zmieriť s tým, že by ste odovzdali svoj hlas nejakej konkrétnej súčasnej parlamentnej strane, alebo sa svojou apatiou podpísali pod víťazstvo nejakej strany, nezostáva Vám nič iné, ako urobiť si o týždeň v sobotu čas a aspoň symbolicky sami za seba pripomenúť politikom ich predvolebné sľuby. Nikto a nič Vás nenúti čakať ďalších 8,12,16….rokov.

0 Príspevky

Zapojte sa do diskusie!

Váš názor ma zaujíma!
Tak neváhajte a napíšte mi ho do komentára!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *