Články

Učiteľ, kňaz a politik…

Nie, neobávajte sa, že sa idem zvrhnúť k rozprávaniu takých tých klasických vtipov. Ale spomínané profesie dnes použijem kvôli niekoľkým charakteristickým črtám. Rád by som Vám totiž povedal niečo o ideálnom učiteľovi. Keď sa verejnosť baví o školstve a jeho kvalite, nedá sa obísť ani kvalita vyučujúcich. Tá je dôležitejšia ako interaktívna tabuľa a nedá sa kúpiť za eurofondy. Každý z vás mal v živote, či už na základnej, strednej alebo vysokej škole minimálne raz tú česť s vyučujúcim, o ktorom dodnes rozprávate rôzne historky. Či už to bola učiteľka alebo učiteľ. Niekto, kto bol v pozitívnom zmysle slova tak výrazne iný, že by ste ho bez zaváhania označili za dobrého, možno aj ideálneho učiteľa.

Každý žiak odíde do života s množstvom výchovných vstupov, ktoré v ňom nechajú jeho pedagógovia. Každý nechá na svojich študentoch nejaké neviditeľné graffiti, odkaz, ktorý, keby sa dal fyzicky čítať, dočítali by ste sa niečo ako: „bol som tu, toto som formoval, toto som učil. Podpísaný X.Y“ Alebo aj: „Nech som robil čo som robil, s týmto sa nedalo robiť nič, prepáčte. X.Y.“ Alebo: „Myslite si čo chcete, pod tohto sa nepodpíšem.“ Prípadne: „Z tohto sa mi podarilo urobiť seba. Feeling proud!.. X.Y.“ Ideálny učiteľ je ale na svojom študentovi podpísaný ako: „Pomohol som mu stať sa NÍM“ Pretože ideálny učiteľ nie je kazateľ.

Tu sa dostávam ku kňazovi. Kňaz je špeciálne povolanie, ktorého úlohou je naučiť svojich žiakov dogmy. Niečo, čo niekto povedal, čo je predpísané a neznovelizovalo sa to aspoň 2000 rokov a preto je to nespochybniteľné. Od A po Z a najlepšie naspamäť. Naliať do formy a nechať stuhnúť. Bodka. Ako nie žeby boli všetky dogmy nesprávne, napríklad také „nezabiješ“ je vcelku užitočné. Ideálny učiteľ však v princípe nie je kňaz. Ako žiak som bol presvedčený o tom, že áno, ale potom som začal študovať matematiku. Odbor, v ktorom, poviete si, je všetko presne dané, poukladané, nemenné, „poučkoidné“ a sväté. Už len sa to nabifliť. Učiteľ ma rýchlo vyviedol z omylu, keď nám vysvetlil, že 2+2 sa vôbec nemusí rovnať 4.  To, že ľavú stranu rovnice vyjadrujete v desiatkovej sústave neznamená, že musíte aj pravú. Je to len zvyk. Výhodná spoločenská dohoda. Alebo aj 11 môže byť 23, stačí sa pozrieť na hodinky a máme modulárne vyjadrenie toho istého čísla. V tom bola matematika krásna a profesor bol jedným z tých ideálnych učiteľov. Tých, ktorí vedia, že nie je dôležité učiť študentov že 2+2=4, ale učiť ich pýtať sa, či je to naozaj tak. Naučiť ich klásť otázky.

Taká samozrejmosť to dnes vôbec nie je. Dnešné malé deti sú tak premotivované, že strácajú nielen potrebu pýtať sa, ale aj kaziť hračky. Každý úspešný človek, ktorého poznám, začal svoje detstvo rozobratím nejakej hračky, aby zistil, ako to funguje. A rodič, ak bol ideálnym učiteľom, sa hneval iba chvíľku, prípadne vôbec. Ideálny učiteľ zo seba urobí značku, ktorá pozdvihne vzdelanie jeho žiakov na celkom inú úroveň. Element, ktorý si budú študenti navzájom závidieť a upozorňovať na to aj vo svojich CV-čkach, že ich učil. Ideálny učiteľ vie, že je to vzájomné a jeho kvality dokazuje aj počet úspešných ľudí, o ktorých môže naopak on s hrdosťou povedať „Aj toho som učil“.

Ideálny učiteľ totiž vie, že jeho poslaním je stať sa starou vykopávkou oproti svojim žiakom.  Že jeho najväčším profesionálnym uznaním je úspech jeho žiakov a viac vedomostí a zistení, než má on sám. Úspešné učenie je iba podaním štafety. Poznáte ten príbeh o plánovanej výstavbe Babylonskej veže, ktorá sa mala dotýkať nebies? Ona by sa možno aj bola podarila, keby ju jedna generácia nebola chcela ješitne postaviť naraz za svojej éry. Učitelia nie sú tí, ktorí majú mať pravdu, ale majú naučiť svojich žiakov pýtať sa a hľadať odpovede. Dostať sa ďalej ako oni. Ich žiaci a možno až žiaci ich žiakov by tú vežu takto boli jedného dňa úspešne dokončili.

Len nedávno som čítal na niektorom z blogov dosť veľkú kritiku na niektorých pedagógov na žurnalistike, ktorí údajne považovali za nemorálne, aby ich študenti popri štúdiu zarábali viac ako oni a popri tom ešte mali možnosť lacného ubytovania na internáte. No jasné! Čo má čo drzáň študent zarábať viac ako učiteľ? A ešte teraz, keď sa bijeme o každé pridané euro k platu?! Viete čo by urobil ideálny učiteľ? Ideálny učiteľ by s ním viedol pred celou učebňou diskusiu o jeho novej práci, o skúsenostiach z nej, chválil by a motivoval aj druhých, aby počuli, ako vyzerá prax. Lebo ideálny učiteľ si uvedomuje, že prax robí inžiniera. (A tiež by mu dal tipy na lacnejšie intráky, lebo novinári zas až tak veľa nezarábajú.)

A tu sa dostávam aj k ideálnemu politikovi. Politici majú totiž k učiteľom veľmi blízko, aj keď pred pred voľbami sa rozdelili do dvoch táborov. Jedni si s nimi robia selfies na námestiach, že ich akože podporujú, iní o nich píšu srdcervúce blogy ako sa za nich budú biť, len stačí maličkosť – zvoliť ich. A tí druhí, tí by mali učiteľov radi čo najďalej od seba ale nemôžu, lebo sú za nich priamo zodpovední, teda minimálne za ich financie. Takže ideálny politik… Ani on by nemal byť kňazom. Slepá viera v univerzálnu pravdu nepriniesla nikdy nič dobré. Snaha robiť niečo len pre daný moment alebo jeho 4 roky slávy tiež nie. Ideálny politik by mal byť predovšetkým správca. Osoba, ktorá prináša v prvom rade diskusiu a až potom riešenia. Mal by sa učiť od ideálnych učiteľov a motivovať k diskusii a otázkam. Pre tých, ktorí sa teraz obávajú, že som utopista mám dobrú správu. Robil som si taký súkromný prieskum medzi ľuďmi, ktorých poznám a musím povedať, že ideálnych učiteľov je na Slovensku ešte dosť.  Každý, koho som sa pýtal, si totiž nejakého pamätal. A väčšina ich dokonca poznala viac!

Školstvo žiaľ nie je ideálne. Napriek tomu obsahuje veľa ideálnych učiteľov. Takých, ktorí pri problémových politikoch nemajú problém hrdo zdvihnúť hlavu a povedať: „TAK TOTO VÁŽENÍ, TOTO SME VÁS NEUČILI!“