Hodnotenie úlohy FinTech v podnikateľských ekosystémoch na medzinárodnej úrovni

Cieľom tejto štúdie bolo posúdiť úlohu rozvoja FinTech v posilňovaní podnikateľských ekosystémov (entrepreneurial ecosystems – EE) na úrovni krajín v desiatich európskych štátoch v štyroch časových obdobiach: 2011, 2014, 2017 a 2021. Výskumný plán preto zahŕňal empirický prístup, ktorý využíval dvadsaťpäť premenných na vytvorenie konsolidovaného indexu podnikateľského ekosystému a šesť premenných na vytvorenie indexu FinTech.

Výsledky odhalili významné pozitívne korelácie medzi FinTech (finančnou a technologickou dimenziou) a podnikateľskými ekosystémami vo všetkých vybraných krajinách, čím poukázali na celkovo efektívnu úlohu indexu FinTech v rámci podnikateľských ekosystémov v období rokov 2011 – 2021. Tento výsledok potvrdil dve výskumné hypotézy, pričom ukázal, že vysoká úroveň pokroku vo finančnej a technologickej dimenzii FinTech môže posilniť podnikateľské ekosystémy v európskych krajinách.

Okrem toho výsledky poukázali na efektívnu úlohu indexu FinTech pri zlepšovaní podnikateľských ekosystémov prostredníctvom troch posilňujúcich prvkov podnikateľského ekosystému – sietí, dopytu a sprostredkovateľských služieb – čím bola podporená tretia výskumná hypotéza. Podľa zistení sa celková úroveň FinTech vo všetkých európskych krajinách v období rokov 2011 až 2021 zrýchľovala.

Zároveň sa v posledných rokoch rozvoj podnikateľských ekosystémov v európskych krajinách presunul od formálnych a kultúrnych komponentov k technologickým sieťam a službám. Technologickú dimenziu FinTech je preto možné považovať za hnaciu silu hospodárskeho rastu v skúmanej oblasti a mala by byť zohľadnená v hospodárskych programoch a pri revízii štruktúr podnikateľských ekosystémov.

Khatami, F., Cagno, E., Smrčka, L., & Rozsa, Z. (2024). Assessing the role of FinTech in entrepreneurial ecosystems at the international level. International Entrepreneurship and Management Journal. https://doi.org/10.1007/s11365-024-00949-7 

Obehové hospodárstvo a otvorené inovácie: Postrehy z viacerých prípadových štúdií

Obehové hospodárstvo (circular economy) je systémový prístup k ekonomickému rozvoju, ktorý sa snaží prekonať tradičný lineárny model ekonomiky, ktorý sleduje cestu „vyťažiť, vyrobiť, použiť, zahodiť“, a nahradiť ho modelom, ktorý podporuje udržateľnosť a efektívne využívanie zdrojov. Jeho cieľom je vytvoriť udržateľnejšiu ekonomiku, ktorá zníži závislosť od využívania nových zdrojov a znižuje množstvo odpadu a emisií.

V štúdii Podpora obehového hospodárstva prostredníctvom otvorených inovácií: Postrehy z viacerých prípadových štúdií zverejnenej v časopise Business Ethics, the Environment & Responsibility sa zaoberáme tým, ako otvorené inovačné stratégie podporujú implementáciu postupov obehového hospodárstva. Okrem toho identifikujeme a charakterizujeme úlohy zainteresovaných strán pri premene princípov obehového hospodárstva na životaschopné podnikanie.

Výskumné otázky

V štúdii riešime nasledovné výskumné otázky:

  1. Ako medziorganizačná spolupráca podporuje prijatie stratégie obehového hospodárstva firmami?
  2. Aké sú spoločné znaky a rozdiely medzi obehovým dodávateľským reťazcom a architektúrou obehového ekosystému ako kolaboratívnym prístupom k prechodu na obehové hospodárstvo?

Metódy

V rámci výskumu sme uskutočnili 13 pološtrukturovaných rozhovorov s nasleovnými otázkami:

  1. Čo pre vás znamená obehové hospodárstvo? Poznáte princípy obehového hospodárstva? Aké procesy alebo postupy ste v tomto zmysle zaviedli alebo plánujete zaviesť?
  2. Ako rástol a/alebo sa vyvíjal váš záväzok voči obehovému hospodárstvu? Vyvinuli ste už proces, produkt alebo službu zavádzajúcu obehové hospodárstvo? Ak áno, je to výsledok inovácie? Akej?
  3. Ako sú pre vás, pri definovaní obehovo orientovanej inovácie, ktorá umožňuje podnikanie založené na obehovom hospodárstve, dôležití ostatní aktéri – zainteresované strany (napr. spoločnosti, verejné subjekty, nadácie)?
  4. Mali ste k dispozícii všetky potrebné schopnosti, znalosti a štruktúry, ako aj prístup k know-how na zavedenie princípov obehového hospodárstva? Alebo ste sa zapojili do ich výmeny s inými zainteresovanými stranami?
  5. Viedlo zapojenie sa do spolupráce k vytvoreniu nových inovácií alebo poznatkov, z ktorých profitovali všetci aktéri?
  6. Ako výhodné je z vášho pohľadu prijatie otvoreného inovačného prístupu pri riešení prechodu na obehové hospodárstvo?
  7. Uvedomili ste si nejaké riziká spojené so šírením interných poznatkov do iných organizácií/firiem?

Význam pre prax

Zverejnené prípadové štúdie zdôrazňujú význam otvorených inovácií a prostredia, ktoré podporuje spoluprácu a zdieľanie znalostí, a to aj za hranice vlastnej organizácie. Navrhujeme preto, aby sa firmy zapojili do strategických aliancií s cieľom využiť externé zdroje a know-how, ako aj poskytnúť vlastné znalosti na spoločný vývoj obehových biznis modelov. Vzájomná spolupráca môže účinne zmierniť bariéry prechodu na obehové hospodárstvo a zvýši efektívnosť vynaložených zdrojov.

Najmä pokiaľ ide o architektúru obehového ekosystému, kľúčovými sa javia koordinátori alebo organizátori strategických aliancií. Manažéri by preto mali zvážiť nadviazanie pevných vzťahov s nimi alebo by sa dokonca oni sami mali stať hlavnými organizátormi alebo koordinátormi strategických aliancií.

Na záver, zaujímavým rozmerom týchto prípadov je aj to ako zvládnuť spravodlivú distribúciu ekonomickej hodnoty, ako jedinej cesty udržania si dlhodobých partnerstiev.

Zdroj

Perotti, F. A.,  Bargoni, A.,  De Bernardi, P., &  Rozsa, Z. (2024).  Fostering circular economy through open innovation: Insights from multiple case study. Business Ethics, the Environment & Responsibility,  00,  1–19. https://doi.org/10.1111/beer.12657