Psychická záťaž v sektore hoteliérstva a gastronómie: sprostredkúvajú skrývanie znalostí a tiché odchádzanie tento vzťah v dôsledku mobbingu?

/0 Komentáre/v /od



Cieľ

Mobbing je závažný problém s významnými dôsledkami pre zdravie zamestnancov a produktivitu organizácií. Cieľom tejto štúdie je preskúmať vplyv mobbingu na pracovisku na psychickú pohodu zamestnancov, so špecifickým zameraním na skrývanie znalostí a tiché odchádzanie ako postupné sprostredkujúce premenné. Vychádzajúc z teórie sociálnej výmeny (SET) sa štúdia snaží objasniť dôsledky toxického pracovného prostredia, a to tak z hľadiska správania súvisiaceho so znalosťami, ako aj z hľadiska psychického stavu zamestnancov v sektore hoteliérstva a gastronómie.

Dizajn/metodológia/prístup

Autori realizovali dve štúdie s kvantitatívnym prístupom s cieľom zovšeobecniť zistenia. Štúdia 1 bola uskutočnená v sektore hoteliérstva a gastronómie a zameriavala sa na zamestnancov (n = 298). Štúdia 2 mala podobu prieskumu medzi všeobecnou pracujúcou populáciou (n = 183). V oboch prípadoch bolo na analýzu priamych a nepriamych vzťahov medzi premennými použité modelovanie štrukturálnych rovníc metódou parciálnych najmenších štvorcov (PLS-SEM).

Zistenia

Výsledky naznačujú, že mobbing na pracovisku významne ovplyvňuje správanie spojené so skrývaním znalostí a tichým odchádzaním. Okrem toho skrývanie znalostí významne sprostredkúva vzťah medzi mobbingom na pracovisku a tichým odchádzaním, pričom ďalej sprostredkúva vzťah medzi skrývaním znalostí a psychickou pohodou zamestnancov. Tieto zistenia poukazujú na kaskádový efekt mobbingu na dynamiku riadenia znalostí, ako aj na duševné zdravie zamestnancov.

Obmedzenia výskumu/dôsledky

Dôkazy vyplývajúce zo zistení zdôrazňujú potrebu cielených intervencií, ktoré by predchádzali mobbingu na pracovisku a odrádzali od správania, ako je skrývanie znalostí a tiché odchádzanie. Organizácie, najmä podniky orientované na služby, by mali podporovať výmenu znalostí založenú na kultúre dôvery.

Originalita/hodnota

Táto štúdia významne prispieva k oblasti riadenia znalostí tým, že odhaľuje postupnú cestu, ktorá spája mobbing na pracovisku s psychickou pohodou prostredníctvom skrývania znalostí a tichého odchádzania. Poukazuje na škodlivý vplyv toxických sociálnych interakcií na duševné zdravie zamestnancov a tok znalostí v organizáciách.

Sadiq, M., Leong, M., Khan, A., Rozsa, Z., & Ferraris, A. (2025). Mental strain in the hospitality sector: do knowledge hiding and quiet quitting mediate the path in the wake of mobbing? [; Early Access]. Journal of Knowledge Management, 21. https://doi.org/10.1108/jkm-05-2025-0660 

Personalizácia práce ako nástroj podpory pracovného zaradenia zamestnancov v sektore cestovného ruchu: systematický prehľad literatúry

/0 Komentáre/v /od

Výskumné pozadie

Sektor cestovného ruchu čelí neustále rastúcim požiadavkám zákazníkov na kvalitu. Preto podniky v cestovnom ruchu, ako sú hotely, ubytovacie zariadenia, reštaurácie a ďalšie, zavádzajú nové prístupy založené na prepracovaní pracovných miest, ktoré sa v odbornej literatúre označujú ako personalizácia práce (job crafting). Personalizácia práce umožňuje zamestnancom zvyšovať pracovný výkon, podporovať ich angažovanosť a lepšie zvládať stresové situácie. Napriek početným výskumným štúdiám skúmajúcim vplyv personalizácie práce na rôzne aspekty pracovného výkonu a angažovanosti stále chýba systematický prehľad literatúry, ktorý by zjednocoval kľúčové výskumné trendy.

Cieľ článku

Cieľom tejto štúdie je zmapovať hlavné trendy vo výskume personalizácie práce v sektore cestovného ruchu a identifikovať prehliadané príležitosti, ktoré môžu usmerniť budúci výskum v tejto oblasti.

Metódy

Štúdia využíva systematický prehľad literatúry založený na metodologickej prísnosti PRISMA. Následne boli prostredníctvom bibliometrickej analýzy identifikované kľúčové výskumné trendy, konkrétne pracovný výkon, pracovná angažovanosť a manažérsky kontext.

Zistenia a pridaná hodnota

Systematický prehľad literatúry poskytuje komplexný pohľad na personalizáciu práce v sektore cestovného ruchu a jednoznačne poukazuje na kľúčovú úlohu manažérskeho kontextu. Z užšieho hľadiska sa zameriava na vplyv rôznych štýlov vedenia a najmä na organizačnú klímu v oblasti riadenia chýb na rozsah a efektívnosť personalizácie práce pri zvyšovaní angažovanosti zamestnancov a pracovného výkonu. Štúdia zároveň identifikuje významné medzery v súčasnom výskume, ako je potreba skúmať priamy vplyv personalizácie práce na dlhodobú psychickú pohodu a pracovnú spokojnosť zamestnancov, najmä v kontexte globálneho zavádzania umelej inteligencie, čím otvára nové možnosti pre budúci výskum.

Holúbek, J., Durda, L., Manák, R., & Rozsa, Z. (2025). Job crafting as a tool to support employee work assignment in the tourism sector: A systematic literature review [Review]. Equilibrium-Quarterly Journal of Economics and Economic Policy, 20(2), 549–582. https://doi.org/10.24136/eq.3771 

Negatívny vplyv zneužívajúceho líderstva na produktivitu znalostných pracovníkov: dôkazy zo sektora vysokoškolského vzdelávania

/0 Komentáre/v /od

Cieľ

Vychádzajúc z Nonakovej teórie tvorby znalostí (knowledge creation – KC) si táto štúdia kladie za cieľ argumentovať a preskúmať, ako obmedzené zdieľanie znalostí (knowledge sharing – KS) znižuje tvorbu znalostí a ich využívanie (knowledge utilization – KU), čo následne oslabuje KU a vedie k zníženiu produktivity. Zároveň sa štúdia zameriava na skúmanie toho, ako KS a KC sprostredkúvajú vplyv zneužívajúceho líderstva na KU, čím negatívne ovplyvňujú produktivitu znalostných pracovníkov (knowledge-worker productivity – KWP).

Dizajn/metodológia/prístup

Údaje boli zozbierané od 263 vysokoškolských pedagógov pôsobiacich na inštitúciách vysokoškolského vzdelávania v Pakistane. Na testovanie navrhovaných hypotéz bola použitá technika štrukturálneho modelovania rovníc založená na kovarianciách (CB-SEM) prostredníctvom softvéru AMOS verzia 26.

Zistenia

Výsledky ukázali, že zneužívajúce vedenie priamo aj nepriamo – prostredníctvom tvorby a zdieľania znalostí – bráni využívaniu znalostí, čo vedie k zníženiu produktivity znalostných pracovníkov.

Originalita/hodnota

Prostredníctvom Druckerovho konceptu produktivity znalostných pracovníkov sa táto štúdia zaoberá mechanizmami, ktorými zneužívajúce líderstvo priamo oslabuje využívanie znalostí, čo následne vedie k zníženej produktivite znalostných pracovníkov. Ďalším prínosom k literatúre v oblasti riadenia znalostí je aplikácia Nonakovej teórie, ktorá vysvetľuje, ako zdieľanie a tvorba znalostí sprostredkúvajú negatívny vzťah medzi zneužívajúcim líderstvom a využívaním znalostí, a tým prispievajú k oslabeniu produktivity znalostných pracovníkov.

Ahmed, Q., Sumbal, M. S., Shujahat, M., Raziq, M. M., & Rozsa, Z. (2025). Detrimental impact of abusive leadership on knowledge workers’ productivity: evidence from higher education sector. International Journal of Emerging Markets, 1–23. https://doi.org/10.1108/IJOEM-01-2023-0046 

Well-being ľudských zdrojov v inovatívnych start-upoch: poznatky zo systematického prehľadu literatúry

/0 Komentáre/v /od

Cieľom tejto štúdie je zjednotiť fragmentované poznatky o Well-being ľudských zdrojov (HR) v inovatívnych start-upoch, ktorý predstavuje kľúčový faktor ich úspechu. Prostredníctvom systematického prehľadu literatúry bolo analyzovaných 42 recenzovaných vedeckých článkov s využitím softvéru MySLR s cieľom identifikovať hlavné témy a dimenzie v tejto oblasti.

Zistenia naznačujú, že Well-being ľudských zdrojov v start-upoch možno chápať ako vyššiu (nadriadenú) konštrukciu, ktorá zahŕňa tri hlavné dimenzie: pracovnú spokojnosť, psychický Well-being a rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, vrátane rodovo podmienených aspektov.

Implikácie tejto štúdie sú významné pre akademickú obec aj pre odbornú prax; navrhovaný rámec tak slúži ako referenčný model pre budúci výskum a zároveň ako praktická príručka pre manažérov start-upov pri zlepšovaní Well-being zamestnancov. Originalita tejto štúdie spočíva v jej komplexnom prístupe k syntéze existujúceho výskumu v oblasti Well-being ľudských zdrojov v start-upoch, keďže poskytuje jednotný rámec, ktorý objasňuje doteraz nejasné a roztrieštené zistenia v odbornej literatúre.

Ammirato, S., Felicetti, A. M., Troise, C., Santoro, G., & Rozsa, Z. (2024). Human resources well-being in innovative start-ups: Insights from a systematic review of the literature. Journal of Innovation & Knowledge, 9(4), 100580. https://doi.org/https://doi.org/10.1016/j.jik.2024.100580 

Nový prístup k oceňovaniu komerčných nehnuteľností: postupné indexovanie období a jeho konkurenčné implikácie

/0 Komentáre/v /od

Rozvoj inovatívnych modelov oceňovania v sektore komerčných nehnuteľností je kľúčový pre zvyšovanie konkurencieschopnosti, keďže poskytuje zainteresovaným stranám presnosť a flexibilitu potrebnú na orientáciu a úspešné pôsobenie v čoraz komplexnejšom trhovom prostredí. Cieľom tohto článku je zlepšiť počiatočné odhady cien poskytované realitnými maklérmi tým, že sa zvýši ich aktuálnosť a zároveň aj presnosť.

Na základe štatistických techník vychádzajúcich z hedonickej regresie článok predstavuje nový mechanizmus – postupné indexovanie období (successive term indexing) – ktorý umožňuje prehodnocovanie značne rozdielnych komerčných nehnuteľností, pri ktorých sú počiatočné ocenenia minimálne jedno obdobie staré, pričom jedno obdobie spravidla predstavuje jeden rok. Novosť modelu spočíva v spôsobe indexovania individuálnych charakteristík nehnuteľností naprieč dvoma po sebe nasledujúcimi obdobiami, pričom sa využíva algoritmus k-means na kategorizáciu všetkých numerických premenných a krokový výber premenných. Prvý prístup umožňuje odlišné indexové hodnoty pre rôzne veľkostné kategórie, zatiaľ čo druhý umožňuje dynamické posudzovanie významnosti regresorov v čase.

Model aplikovaný na údaje z bankovej inštitúcie vykazuje vysokú predikčnú presnosť, pričom jedinečné pomery prehodnotenia sa v roku 2022 pohybovali v rozpätí od −3,8 % do 5,2 %. Vďaka detailnej analýze trhovej dynamiky a indexačným schopnostiam tento mechanizmus prepája prvky indexov cien nehnuteľností (PPIs) a automatizovaných modelov oceňovania (AVMs), čím predstavuje významný metodologický pokrok, ako aj praktický a jednoducho použiteľný nástroj na oceňovanie.

Tahotný, L., Suchý, V., Schönfeld, J., & Rózsa, Z. (2024). A novel approach to commercial property valuation: Successive term indexing and its competitive implications [Article]. Acta Montanistica Slovaca, 29(2), 500–512. https://doi.org/10.46544/AMS.v29i2.21 

Výskum systémovej dynamiky v manažérskych a organizačných štúdiách: prehľad a výskumná agenda

/0 Komentáre/v /od

Tento článok predstavuje bibliometrickú analýzu výskumného prostredia systémovej dynamiky (systems dynamics – SD), vychádzajúcu z 2 091 dokumentov databáz Scopus a Web of Science. Výskum využíva bibliometrické metódy na preskúmanie vývoja vedeckej komunity za posledných 50 rokov, ako aj na hodnotenie výskumnej produktivity a jej vplyvu. Prostredníctvom sieťovej analýzy štúdia ďalej odhaľuje sociálne a konceptuálne štruktúry tohto výskumného poľa.

Tento prístup identifikoval štyri kľúčové tematické klastre, ktoré boli následne diskutované na základe obsahovej analýzy: 1. operačný výskum a formulovanie stratégií, 2. behaviorálne štúdie a kolaboratívne prístupy, 3. dynamické riadenie výkonnosti, 4. systémové myslenie pre udržateľný rozvoj.

Zistenia poukazujú na rozmanitý a interdisciplinárny vývoj výskumu systémovej dynamiky, ktorý odráža jej integráciu do širokého spektra oblastí a jej potenciál prispievať k teoretickým aj praktickým aplikáciám. Článok sa na záver venuje cieleným odporúčaniam pre budúci výskum systémovej dynamiky, pričom osobitný dôraz kladie na posilnenie manažérskych a organizačných štúdií prostredníctvom začlenenia metodológií systémovej dynamiky. To zahŕňa potenciál systémovej dynamiky ovplyvňovať návrh adaptívnych stratégií, jej využitie v participatívnom tvorení politík a aplikáciu nástrojov systémovej dynamiky pri podpore organizačného učenia sa a udržateľnosti.

Forliano, C., De Bernardi, P., Rozsa, Z., & Bertello, A. (2024). Systems dynamics research in management and organization studies: Overview and research agenda. Journal of Innovation & Knowledge, 9(3), 100512. https://doi.org/https://doi.org/10.1016/j.jik.2024.100512 

Vnímanie súkromia na sociálnych médiách generáciou Z: skúmanie vplyvu personalizovanej reklamy, medziľudských vzťahov, dynamiky referenčných skupín, sociálnej izolácie a úzkosti na ochotu k sebaodhaleniu

/v /od

Výskumné pozadie

Spotrebitelia často vymieňajú svoje osobné údaje za obmedzené výhody digitálnych služieb, a to aj napriek obavám o súkromie. Tieto údaje umožňujú digitálnym poskytovateľom prispôsobovať obsah, zlepšovať marketingovú komunikáciu a zvyšovať efektívnosť a účinnosť digitálnych služieb.

Cieľ článku

Na základe princípov teórie kalkulácie súkromia (privacy calculus theory) je cieľom tejto štúdie identifikovať, ako postoje k reklame (ATT), vnímanie dôveryhodnosti reklamy (CRE), náchylnosť spotrebiteľov na medziľudský vplyv (II) a vplyv referenčných skupín (RGI), sociálna izolácia (SI) a sociálna úzkosť (SA) ovplyvňujú ochotu generácie Z zverejňovať osobné informácie na sociálnych médiách, vyplývajúcu z ich obáv o súkromie (PC), a zároveň vytvoriť predikčný model tohto správania.

Metódy

Údaje boli zhromaždené prostredníctvom online, samostatne vyplňovaného dotazníka na vzorke 451 respondentov z generácie Z. Na kvantifikáciu vplyvu vybraných nezávislých premenných na variabilitu hodnôt skúmanej závislej premennej bola použitá nenáhodná výberová metóda založená na dostupnosti a binárna logistická regresia.

Zistenia a pridaná hodnota

Výsledky poukazujú na to, že ochota generácie Z k sebaodhaleniu na sociálnych médiách je významne ovplyvnená postojmi k reklame a náchylnosťou spotrebiteľov na vplyv referenčných skupín. Vplyv sociálnej izolácie sa taktiež priblížil k požadovanej úrovni štatistickej významnosti. To znamená, že pozitívne postoje k reklame a vysoká miera náchylnosti na vplyv referenčných skupín zvyšujú pravdepodobnosť zdieľania osobných informácií.

Keďže ide o jednu z mála štúdií, ktoré sa zaoberajú faktormi ovplyvňujúcimi ochotu generácie Z zverejňovať osobné informácie na sociálnych médiách, táto práca vyniká svojím holistickým prístupom. Kombináciou viacerých vzájomne prepojených prvkov tak prináša nový pohľad na pochopenie komplexnej dynamiky vzťahu generácie Z k súkromiu na sociálnych médiách.

Rózsa, Z., Ferenčáková, L., Zámek, D., & Firstová, J. (2024). Generation Z’s perception of privacy on social media: Examining the impact of personalized advertising, interpersonal relationships, reference group dynamics, social isolation, and anxiety on self-disclosure willingness. Oeconomia Copernicana, 15(1), 229–266. https://doi.org/https://doi.org/10.24136/oc.2956 

Hodnotenie úlohy FinTech v podnikateľských ekosystémoch na medzinárodnej úrovni

/v , /od

Cieľom tejto štúdie bolo posúdiť úlohu rozvoja FinTech v posilňovaní podnikateľských ekosystémov (entrepreneurial ecosystems – EE) na úrovni krajín v desiatich európskych štátoch v štyroch časových obdobiach: 2011, 2014, 2017 a 2021. Výskumný plán preto zahŕňal empirický prístup, ktorý využíval dvadsaťpäť premenných na vytvorenie konsolidovaného indexu podnikateľského ekosystému a šesť premenných na vytvorenie indexu FinTech.

Výsledky odhalili významné pozitívne korelácie medzi FinTech (finančnou a technologickou dimenziou) a podnikateľskými ekosystémami vo všetkých vybraných krajinách, čím poukázali na celkovo efektívnu úlohu indexu FinTech v rámci podnikateľských ekosystémov v období rokov 2011 – 2021. Tento výsledok potvrdil dve výskumné hypotézy, pričom ukázal, že vysoká úroveň pokroku vo finančnej a technologickej dimenzii FinTech môže posilniť podnikateľské ekosystémy v európskych krajinách.

Okrem toho výsledky poukázali na efektívnu úlohu indexu FinTech pri zlepšovaní podnikateľských ekosystémov prostredníctvom troch posilňujúcich prvkov podnikateľského ekosystému – sietí, dopytu a sprostredkovateľských služieb – čím bola podporená tretia výskumná hypotéza. Podľa zistení sa celková úroveň FinTech vo všetkých európskych krajinách v období rokov 2011 až 2021 zrýchľovala.

Zároveň sa v posledných rokoch rozvoj podnikateľských ekosystémov v európskych krajinách presunul od formálnych a kultúrnych komponentov k technologickým sieťam a službám. Technologickú dimenziu FinTech je preto možné považovať za hnaciu silu hospodárskeho rastu v skúmanej oblasti a mala by byť zohľadnená v hospodárskych programoch a pri revízii štruktúr podnikateľských ekosystémov.

Khatami, F., Cagno, E., Smrčka, L., & Rozsa, Z. (2024). Assessing the role of FinTech in entrepreneurial ecosystems at the international level. International Entrepreneurship and Management Journal. https://doi.org/10.1007/s11365-024-00949-7 

Zámery spotrebiteľov využívať smartfónové aplikácie na stravovanie: integrácia modelu kalkulácie súkromia so sebaúčinnosťou, dôverou a skúsenosťami

/v /od

Cieľ

Cieľom tejto štúdie je preskúmať determinanty behaviorálneho zámeru používať smartfónové aplikácie na stravovanie na rozvíjajúcom sa trhu. Štúdia sa konkrétne zameriava na konštrukty modelu kalkulácie súkromia (Privacy Calculus Model), zahŕňajúce vnímané riziko a vnímaný prínos, ako aj na kľúčové prvky dôvery a sebaúčinnosti. Zároveň skúma moderujúci vplyv skúseností používateľov na vzťahy medzi ovplyvňujúcimi faktormi a zámerom používať aplikácie na stravovanie.

Dizajn/metodológia/prístup

V rámci prieskumu realizovaného na vzorke 572 respondentov bola analýza údajov vykonaná pomocou štrukturálneho modelovania rovníc metódou parciálnych najmenších štvorcov (PLS-SEM).

Zistenia

Zistenia ukazujú, že vnímané riziko má významný negatívny vplyv na behaviorálny zámer. Naopak, vnímaný prínos, dôvera a sebaúčinnosť vykazujú pozitívny vplyv na behaviorálny zámer. Okrem toho sa štúdia venuje moderujúcej úlohe skúseností používateľov, pri ktorej sa zistilo, že významne ovplyvňujú tieto vzťahy, čo naznačuje, že používateľská skúsenosť zohráva kľúčovú úlohu pri formovaní dynamiky prijímania aplikácií na stravovanie.

Obmedzenia výskumu/dôsledky

Obmedzenia tejto štúdie môžu zahŕňať veľkosť výskumnej vzorky a jej špecifické zameranie na rozvíjajúci sa trh Saudskej Arábie. Dôsledky zistení sú relevantné pre akademikov, vývojárov, marketérov aj tvorcov politík, ktorí sa usilujú podporovať používanie smartfónových aplikácií na stravovanie.

Originalita/hodnota

Táto štúdia prináša pridanú hodnotu tým, že skúma determinanty behaviorálneho zámeru v kontexte smartfónových aplikácií na stravovanie a ako prvá testuje moderujúcu úlohu skúseností používateľov, čím poskytuje cenné poznatky pre rôznych aktérov v tejto oblasti.

Mohammed, A. A., & Rozsa, Z. (2024). Consumers’ intentions to utilize smartphone diet applications: an integration of the privacy calculus model with self-efficacy, trust and experience. British Food Journal, 126(6), 2416–2437. https://doi.org/10.1108/BFJ-11-2023-0989 

Obehové hospodárstvo a otvorené inovácie: Postrehy z viacerých prípadových štúdií

/0 Komentáre/v , /od

Obehové hospodárstvo (circular economy) je systémový prístup k ekonomickému rozvoju, ktorý sa snaží prekonať tradičný lineárny model ekonomiky, ktorý sleduje cestu „vyťažiť, vyrobiť, použiť, zahodiť“, a nahradiť ho modelom, ktorý podporuje udržateľnosť a efektívne využívanie zdrojov. Jeho cieľom je vytvoriť udržateľnejšiu ekonomiku, ktorá zníži závislosť od využívania nových zdrojov a znižuje množstvo odpadu a emisií.

V štúdii Podpora obehového hospodárstva prostredníctvom otvorených inovácií: Postrehy z viacerých prípadových štúdií zverejnenej v časopise Business Ethics, the Environment & Responsibility sa zaoberáme tým, ako otvorené inovačné stratégie podporujú implementáciu postupov obehového hospodárstva. Okrem toho identifikujeme a charakterizujeme úlohy zainteresovaných strán pri premene princípov obehového hospodárstva na životaschopné podnikanie.

Výskumné otázky

V štúdii riešime nasledovné výskumné otázky:

  1. Ako medziorganizačná spolupráca podporuje prijatie stratégie obehového hospodárstva firmami?
  2. Aké sú spoločné znaky a rozdiely medzi obehovým dodávateľským reťazcom a architektúrou obehového ekosystému ako kolaboratívnym prístupom k prechodu na obehové hospodárstvo?

Metódy

V rámci výskumu sme uskutočnili 13 pološtrukturovaných rozhovorov s nasleovnými otázkami:

  1. Čo pre vás znamená obehové hospodárstvo? Poznáte princípy obehového hospodárstva? Aké procesy alebo postupy ste v tomto zmysle zaviedli alebo plánujete zaviesť?
  2. Ako rástol a/alebo sa vyvíjal váš záväzok voči obehovému hospodárstvu? Vyvinuli ste už proces, produkt alebo službu zavádzajúcu obehové hospodárstvo? Ak áno, je to výsledok inovácie? Akej?
  3. Ako sú pre vás, pri definovaní obehovo orientovanej inovácie, ktorá umožňuje podnikanie založené na obehovom hospodárstve, dôležití ostatní aktéri – zainteresované strany (napr. spoločnosti, verejné subjekty, nadácie)?
  4. Mali ste k dispozícii všetky potrebné schopnosti, znalosti a štruktúry, ako aj prístup k know-how na zavedenie princípov obehového hospodárstva? Alebo ste sa zapojili do ich výmeny s inými zainteresovanými stranami?
  5. Viedlo zapojenie sa do spolupráce k vytvoreniu nových inovácií alebo poznatkov, z ktorých profitovali všetci aktéri?
  6. Ako výhodné je z vášho pohľadu prijatie otvoreného inovačného prístupu pri riešení prechodu na obehové hospodárstvo?
  7. Uvedomili ste si nejaké riziká spojené so šírením interných poznatkov do iných organizácií/firiem?

Význam pre prax

Zverejnené prípadové štúdie zdôrazňujú význam otvorených inovácií a prostredia, ktoré podporuje spoluprácu a zdieľanie znalostí, a to aj za hranice vlastnej organizácie. Navrhujeme preto, aby sa firmy zapojili do strategických aliancií s cieľom využiť externé zdroje a know-how, ako aj poskytnúť vlastné znalosti na spoločný vývoj obehových biznis modelov. Vzájomná spolupráca môže účinne zmierniť bariéry prechodu na obehové hospodárstvo a zvýši efektívnosť vynaložených zdrojov.

Najmä pokiaľ ide o architektúru obehového ekosystému, kľúčovými sa javia koordinátori alebo organizátori strategických aliancií. Manažéri by preto mali zvážiť nadviazanie pevných vzťahov s nimi alebo by sa dokonca oni sami mali stať hlavnými organizátormi alebo koordinátormi strategických aliancií.

Na záver, zaujímavým rozmerom týchto prípadov je aj to ako zvládnuť spravodlivú distribúciu ekonomickej hodnoty, ako jedinej cesty udržania si dlhodobých partnerstiev.

Zdroj

Perotti, F. A.,  Bargoni, A.,  De Bernardi, P., &  Rozsa, Z. (2024).  Fostering circular economy through open innovation: Insights from multiple case study. Business Ethics, the Environment & Responsibility,  00,  1–19. https://doi.org/10.1111/beer.12657