Obehové hospodárstvo a otvorené inovácie: Postrehy z viacerých prípadových štúdií

Obehové hospodárstvo (circular economy) je systémový prístup k ekonomickému rozvoju, ktorý sa snaží prekonať tradičný lineárny model ekonomiky, ktorý sleduje cestu „vyťažiť, vyrobiť, použiť, zahodiť“, a nahradiť ho modelom, ktorý podporuje udržateľnosť a efektívne využívanie zdrojov. Jeho cieľom je vytvoriť udržateľnejšiu ekonomiku, ktorá zníži závislosť od využívania nových zdrojov a znižuje množstvo odpadu a emisií.

V štúdii Podpora obehového hospodárstva prostredníctvom otvorených inovácií: Postrehy z viacerých prípadových štúdií zverejnenej v časopise Business Ethics, the Environment & Responsibility sa zaoberáme tým, ako otvorené inovačné stratégie podporujú implementáciu postupov obehového hospodárstva. Okrem toho identifikujeme a charakterizujeme úlohy zainteresovaných strán pri premene princípov obehového hospodárstva na životaschopné podnikanie.

Výskumné otázky

V štúdii riešime nasledovné výskumné otázky:

  1. Ako medziorganizačná spolupráca podporuje prijatie stratégie obehového hospodárstva firmami?
  2. Aké sú spoločné znaky a rozdiely medzi obehovým dodávateľským reťazcom a architektúrou obehového ekosystému ako kolaboratívnym prístupom k prechodu na obehové hospodárstvo?

Metódy

V rámci výskumu sme uskutočnili 13 pološtrukturovaných rozhovorov s nasleovnými otázkami:

  1. Čo pre vás znamená obehové hospodárstvo? Poznáte princípy obehového hospodárstva? Aké procesy alebo postupy ste v tomto zmysle zaviedli alebo plánujete zaviesť?
  2. Ako rástol a/alebo sa vyvíjal váš záväzok voči obehovému hospodárstvu? Vyvinuli ste už proces, produkt alebo službu zavádzajúcu obehové hospodárstvo? Ak áno, je to výsledok inovácie? Akej?
  3. Ako sú pre vás, pri definovaní obehovo orientovanej inovácie, ktorá umožňuje podnikanie založené na obehovom hospodárstve, dôležití ostatní aktéri – zainteresované strany (napr. spoločnosti, verejné subjekty, nadácie)?
  4. Mali ste k dispozícii všetky potrebné schopnosti, znalosti a štruktúry, ako aj prístup k know-how na zavedenie princípov obehového hospodárstva? Alebo ste sa zapojili do ich výmeny s inými zainteresovanými stranami?
  5. Viedlo zapojenie sa do spolupráce k vytvoreniu nových inovácií alebo poznatkov, z ktorých profitovali všetci aktéri?
  6. Ako výhodné je z vášho pohľadu prijatie otvoreného inovačného prístupu pri riešení prechodu na obehové hospodárstvo?
  7. Uvedomili ste si nejaké riziká spojené so šírením interných poznatkov do iných organizácií/firiem?

Význam pre prax

Zverejnené prípadové štúdie zdôrazňujú význam otvorených inovácií a prostredia, ktoré podporuje spoluprácu a zdieľanie znalostí, a to aj za hranice vlastnej organizácie. Navrhujeme preto, aby sa firmy zapojili do strategických aliancií s cieľom využiť externé zdroje a know-how, ako aj poskytnúť vlastné znalosti na spoločný vývoj obehových biznis modelov. Vzájomná spolupráca môže účinne zmierniť bariéry prechodu na obehové hospodárstvo a zvýši efektívnosť vynaložených zdrojov.

Najmä pokiaľ ide o architektúru obehového ekosystému, kľúčovými sa javia koordinátori alebo organizátori strategických aliancií. Manažéri by preto mali zvážiť nadviazanie pevných vzťahov s nimi alebo by sa dokonca oni sami mali stať hlavnými organizátormi alebo koordinátormi strategických aliancií.

Na záver, zaujímavým rozmerom týchto prípadov je aj to ako zvládnuť spravodlivú distribúciu ekonomickej hodnoty, ako jedinej cesty udržania si dlhodobých partnerstiev.

Zdroj

Perotti, F. A.,  Bargoni, A.,  De Bernardi, P., &  Rozsa, Z. (2024).  Fostering circular economy through open innovation: Insights from multiple case study. Business Ethics, the Environment & Responsibility,  00,  1–19. https://doi.org/10.1111/beer.12657

Budovanie klímy na zdieľanie vedomostí uprostred tieňov sabotáže: pohľad na spokojnosť s prácou a sabotáž vedomostí

Znalosti sú „strategicky najvýznamnejší zdroj firmy. Ich zdieľanie, v rámci firmy, sa bežne chápe ako racionálne správanie, ktoré vychádza z postojov a presvedčení jednotlivcov. Na druhú stranu, zadržiavanie informácií a vedomostí je kontraproduktívne vedomostné správanie zakorenené v deviácii a sabotáži na pracovisku s cieľom poškodiť výkon alebo profesionálnu kariéru iného zamestnanca alebo celej firmy uprednostnením osobných cieľov.

Cieľom štúdie Budovanie klímy na zdieľanie vedomostí uprostred tieňov sabotáže: pohľad na spokojnosť s prácou a sabotáž vedomostí uverejnenej vo vedeckom časopise Journal of Knowledge Management je objasniť nepriaznivý vplyv sabotáže vedomostí na klímu zdieľania vedomostí.

Výskumné otázky

V štúdii riešime nasledovné výskumné otázky:

  • Ovplyvňuje dôvera v organizácii zdieľanie vedomostí? 
  • Aký je sprostredkujúci účinok spokojnosti jednotlivca s prácou a sabotážou vedomostí na vzťah medzi dôverou v organizácii a zdieľaním vedomostí?

Metódy

V rámci výskumu sme uskutočnili online dotazníkový výskum 329 zamestnancov európskych spoločností. Vychádzali sme z nasledovných hypotéz:

  • Organizačná dôvera pozitívne súvisí s klímou na zdieľanie znalostí
  • Organizačná dôvera pozitívne súvisí s pracovnou spokojnosťou zamestnancov
  • Pracovná spokojnosť zamestnancov negatívne súvisí so sabotážou vedomostí
  • Vedomostná sabotáž negatívne súvisí s klímou zdieľania vedomostí

Význam pre prax

Zapojenie zamestnancov do rozhodovania, uznávania a odmeňovania úspechov alebo poskytovanie príležitostí na rozvoj zručností môže byť príkladom praktík, ktoré sú v súlade s prostredím, kde sa zamestnanci cítia naplnení a oceňovaní, a teda menej náchylní k sabotáži vedomostí. Odporúčame preto podporovať atmosféru dôvery vytváraním silných a spoľahlivých väzieb medzi zamestnancami. Takéto prostredie bolo zároveň empiricky overené ako šikovná stratégia na podporu spokojnosti zamestnancov na pracovisku.

Na základe inšpirácie z tejto štúdie môžu odborníci z praxe vytvoriť organizačné hodnotenie, ktoré uprednostňuje zdieľanie znalostí využitím empiricky overených postupov na organizačnej a individuálnej úrovni. V dnešnom vysoko dynamickom hospodárskom prostredí môže rastúce zdieľanie znalostí v rámci firmy zohrávať kľúčovú úlohu pokiaľ ide o odolnosť a flexibilitu firiem voči zmenám, inováciam a teda vedie k zvyšovaniu konkurencieschopnosti.

Zdroj

Perotti, F.A., Rozsa, Z., Kuděj, M. and Ferraris, A. (2024), „Building a knowledge sharing climate amid shadows of sabotage: a microfoundational perspective into job satisfaction and knowledge sabotage“, Journal of Knowledge Management, Vol. ahead-of-print No. ahead-of-print. https://doi.org/10.1108/JKM-03-2023-0262